Ahojte priatelia :)

Po dvoch týždňoch sa opäť ozývam a pripájam nový príspevok. Voľného času je čoraz menej, respektíve ho mám plnší ako zo začiatku. Sami sa môžete presvedčiť, keď si prečítate môj príspevok.

Naposledy som písal 9. októbra, v deň návštevy kamarátok z Košíc a rodičov, sestry Dášky a krstných s dcérou Natálkou.

V spomínanú sobotu sa začala moja služba sacelána, ktorá spočíva v príprave kaplnky na duchovný program, ktorý v nej máme (sväté omše, modlitby). Prakticky to znamená, že sacelán rozsvecuje svetlá, pripravuje mikrofón, kľačadlo, zapaľuje sviečky a pri svätej omši miništruje. V súvislosti s touto službou sa mi stali dva trapasy. Za jeden som nemohol, za druhý áno. Ten prvý sa mi stal v nedeľu na večernej modlitbe, ktorú sme mali v kaplnke (zvyčajne ju mávame v katedrále). Mojou úlohou bolo priniesť kadidlo na spievanie jedného hymnu, ktorý sa nazýva Magnifikat. Pred zvyknú byť 3 dlhšie žalmy, jedno čítanie, príhovor diakona a jeden responzóriový žalm (taký ako na sv. omši). A stalo sa to, že organista a spevák nenechali priestor diakonovi na príhovor, takže som stihol prísť až v polovici spomínaného hymnu. A druhý trapas bol tiež spojený s kadidlom. Vo štvrtok som ho mal tiež priniesť na konci adorácie. V sakristii mi však tesne predtým, ako som mal ísť do kaplnky spadla nádoba s tymnianom, tak som rýchlo pozbieral časť tymianu a išiel rýchlo do kaplnky. Stihol som to a po to skončení adorácie som musel tymián pozametať.

V nedeľu sme mali svätú omšu v katedrále, kde som mal službu ceroferára (nosič svetla – sviečky). Poobede sme mali voľno a večer spomínanú večernú modlitbu.

Čo sa týka služieb, ešte doplním, že som mal tento týždeň myčku a v sobotu upratovanie telocvične.

Počas týždňa sme mali takmer všetky prednášky, prvýkrát sme mali aj latinčinu. Pán profesor je celkom fajn. Zatiaľ... :D

Pondelok sme mali veľmi smutný. Poobede sme boli na pohrebe otca jedného spolubrata tretiaka v Poprade. Našťastie, spolubrat to zatiaľ zvláda veľmi dobre. Ocino mu iste chýba, ale jemu nezmizol úsmev na perách, z čoho sa všetci v seminári veľmi tešíme.

Týždeň prebehol pomerne rýchlo, lebo sme sa niektorí, asi 15 tešili na piatok. V tento deň sa totiž hral v dedinke Sokoľ pri Košiciach futbalový turnaj medzi seminármi – našim, košickým a prešovským gréckokatolíckym. V prvom zápase nastúpili domáce Košice proti Prešovu a zápas skončil remízou 1:1. Druhý zápas sme odohrali my proti Prešovu. Nastúpil som v základnej zostave v útoku, mojim partnerom bol otec prefekt. Začali sme útočne, už v piatej minúte sme si vypracovali prvý roh a po ňom prišla moja prvá a jediná šanca v zápase – odrazenú loptu som ľavačkou poslal pod brvno, brankár ju však stihol vyraziť. Asi do 15. minúty sme strelili dva góly zásluhou otca prefekta a športového referenta Lukáša. Po týchto góloch som sa stiahol do stredu zálohy, odkiaľ som ešte poslal spoluhráčom do dvoch dobrých šancí. Zápas sme kontrolovali, po prestávke sme zvýšili naše vedenie na konečných 3:0.

V druhom zápase nás čakali Košičania. Potrebovali sme aspoň remízu, aby sme turnaj vyhrali. Nastúpil som v strede zálohy. Už v prvej minúte sme skórovali, súper však asi po 10 minútach vyrovnal po góle z jasného dvojmetrového ofsajdu, ale rozhodca ho uznal. Pocit krivdy nám zostal až do polčasu. V prestávke sme sa upokojili a pozmenili sme zostavu. Ja som sa ocitol v útoku, čo sa ukázalo ako šťastný krok. Hneď v úvode druhého polčasu sme súpera zatlačili a vypracovali si dve vyložené šance, ktorú súperov brankár bravúrne zneškodnil. Asi v 10. Minúte druhého polčasu prišla prvá moja hviezdna chvíľa. Získali sme roh, ja som išiel po loptu za bránu, aj keď som nemal kopať roh, lebo som bol pri nej najbližšie. Pribehol ku mne otec vicerektor a povedal, že rozohráme nakrátko. Loptu mi prihral, ja som si ju trošku potiahol, vyslal som strieľaný center na bránu a s prispením košického obrancu, ktorý loptu nadvihol ponad brankára som poslal náš tím do vedenia 2:1. Druhý hviezdny moment prišiel o pár minút. Spoluhráč potiahol loptu po pravej strane, dostal sa ku šestnástke, prihral druhému spoluhráčovi, ktorý loptu dobre netrafil, ale posunul mi ju a z 11 metrov som ju poslal od ľavej tyčky do siete – 3:1. Moja radosť bola obrovská. Nádeje, ktoré do mňa pred turnajom vkladali spoluhráči zostali naplnené. Krátko pred koncom sa nám podarili vsietiť aj štvrtý gól a po víťazstve 4:1 sme sa tešili z putovného pohára pre víťaza. Mali sme všetci z toho obrovskú radosť. Po zápase sme mali obed v košickom seminári a zatiaľ čo boli chalani na zmrzline, ja som sa stretol s kamarátkami eRkárkami z Košíc. Bolo to príjemné stretnutie. Najbližší turnaj sa hrá na jar v Prešove, ak potrénujeme, môžeme opäť zvíťaziť :D

Cez víkend sme mali duchovnú obnovu, ktorá mi priniesla nový pokoj silu do ďalších dní.

V pondelok poobede sa nám podarilo vybaviť spoločnú opekačku prvákov a druhákov. Boli aj predstavení. Vládla tam skvelá atmosféra, okrem opekania sme si výborne zaspievali. Aj predstavení boli nadšení, že sme taká dobrá partia. Dúfam, že na jar zopakujeme.

Vo štvrtok a piatok sme v seminári hostili vedeckú konferenciu o biskupovi Jánovi Vojtaššákovi. Samozrejme, prednášky boli pre nás povinné, ale ja som bol rád, že sa môžem zúčastniť, pretože o Jánovi Vojtaššákovi som toho veľa nevedel a preto konferencia o ňom bola pre mňa užitočná. Moje očakávania boli naplnené, prednášky sa mi páčili.

V sobotu som mal upratovanie profesorskej kaplnky, spoločenskej miestnosti a poobede zaslúžené voľno. A dnes, v nedeľu, keď píšem tento príspevok ma čaká latinská svätá omša v katedrále, lebo máme v seminári vzácneho hosťa, o ktorom Vám napíšem v ďalšom príspevku. O jedenástej máme s ním diskusiu a poobede ideme do Prešova na muzikál Farár z (M)Arzu, ktorý je venovaný patrónovi kňazov, svätému Jánovi Maria Vianneymu, ktorého v predstavení hrá skutočný kňaz. Viac o muzikály nabudúce.

Ako som v úvode spomenul, svoj voľný čas som za posledné dva týždne dokázal využiť skutočne naplno. Snažím sa športovať takmer každý deň. So spolužiakmi chodíme hrávať futbal do telocvične, so staršími chalanmi som vo floorbalovej partii a chodíme hrávať aj tenis. Zatiaľ sa dá hrať aj vonku, ale keď bude chladnejšie, tak zrejme len v telocvični. Snažím sa teda o aktívny oddych.

Na záver by som chcel dodať, že som sa snažil opísať tie najdôležitejšie udalosti a veci, ktoré sa mi stali. Domov prídem už čoskoro, buď vo štvrtok alebo piatok poobede. Teším sa na čas, ktorý strávim doma. Pozdravujem Vás ešte raz a prajem krásne a požehnané dni. Myslím... :D

Vladko:)